Počuli ste už niekedy slovíčko, resp. skratku SPAC? Viete, čo to je? Ak nie, tak v tomto blogu sa vám to pokúsim jednoducho vysvetliť. A ak áno, tak si rada prečítam váš názor na tento fenomén.
Ako iste tušíte, bude to mať niečo spoločné s investovaním. Prvá SPAC sa objavila už v roku 1993. Do popredia sa ale dostávajú až teraz. Je to skratka pre Special Purpose Acquisition Company, voľný preklad do slovenčiny je teda Spoločnosť založená za účelom akvizície.
Stále nič?
Jednoducho… SPAC je spoločnosť, ktorej jediným cieľom je vstúpiť na burzu cez IPO a predajom akcií zarobiť dostatok finančných prostriedkov na akvizíciu s iným podnikom. Pointa je v tom, že kúpou akcií takýchto spoločností v podstate kupujete vieru v to, že manažment, resp. vlastník takejto spoločnosti urobí akvizíciu s podnikom, ktorý bude, alebo je úspešný. Samotná SPAC spoločnosť pritom nemusí mať žiadne aktivity, žiadnych zamestnancov. Stačí, že za spoločnosťou stoja schopní investori, skupina obchodníkov, či niekto, kto vie, ako nájsť tú správnu akvizíciu.
Znie to hlúpo a nelogicky?
V roku 2020 takmer polovica všetkých IPO boli SPAC spoločnosti. V roku 2021 trend iba pokračuje. Vyzerá to tak, že akonáhle ide nejaká SPAC spoločnosť na burzu, investori do nej slepo vkladajú veľké nádeje.
Prečo slepo?
Pretože pri IPO SPAC spoločností neviete, akú akvizíciu chce daná spoločnosť urobiť. Neviete, kto za danou spoločnosťou stojí, či to nie je len obyčajný Jožko Mrkvička alebo novodobý Warren Buffett. Je to teda z tohto pohľadu značný risk.
Prečo investori napriek tomuto riziku za SPAC šalejú, alebo aké sú výhody SPAC?
Pretože sa zdá, že výhody prevyšujú nevýhody. Tým, že je to v podstate iba „shell company“, čiže len nejaká škrupinková spoločnosť bez aktivít, bez zamestnancov, či častokrát aj bez sídla, regulátor ohodnotí škrupinkovú spoločnosť celkom rýchlo a nemusíte tak čakať (niekedy aj) roky, kým pôjde spoločnosť na IPO.
Náklady takýchto spoločností sú ďalšou výhodou. Blížia sa častokrát k nule, keďže jedinou aktivitou spoločnosti je nájsť vhodnú akvizíciu.
Medzi ďalšie výhody patrí vyššia likvidita spoločnosti kvôli vyššiemu kapitálu a to, že vďaka SPAC sa k investíciam ľahšie dostanú startupy a môžu sa tak rozvíjať ďalej a budovať budúcnosť.
Hlavným ťahúňom je ale fakt, že mnoho SPAC spoločností ukončilo na burze rok 2020 oveľa vyššie ako bola cena IPO. Investori teda počítali zisky.
Nevýhody SPAC
Hlavnú nevýhodu som už spomenula vyššie. Ide o to, že častokrát investori nevedia, do čoho vlastne investujú. Čo je cieľom podniku, aká akvizícia. Aký je manažment a kto je za celým SPAC.
Z tohto pohľadu je to hop alebo trop.
Čo sa stane so SPAC po IPO a následne po akvizícii?
Kapitál vyzbieraný pri IPO sa uloží na zverenecký účet. Spoločnosť má zvyčajne potom 2 roky na to, aby zrealizovala akvizíciu. Až potom sa peniaze môžu vyplatiť investorom (alebo ak spoločnosť zlyhá).
Cena akcií pri IPO môže byť rôzna, zvyčajne sa však akcie predávajú v balíčkoch s opčnými papiermi, pričom cena jedného balíčka je 10 dolárov. Následne po IPO sa akcie, aj opčné papiere už obchodujú zvlášť.
Na začiatku 21. storočia ľudia bezhlavo investovali do všetkého, čo malo niečo spoločné s internetom. Ako táto dotcom bublina dopadla, vieme všetci. Či rovnaký osud čaká SPAC, alebo bude tento fenomén dlhodobo úspešný, ukáže iba čas.