Keď budeš moja…

Pamätáte sa na tie latinskoamerické telenovely, ktoré sa v telke striedajú každý deň niekoľkokrát? Musím sa vám priznať, že kedysi, ešte za mojich stredoškolských čias, som bola ich veľký fanda. Jednou z nich bola telenovela Keď budeš moja, ktorá mimochodom teraz beží v telke zase. Tento článok však nebude o tejto telenovele, ani o tom, ako získať ženu, či muža svojho života. Tento článok bude o nej, o finančnej slobode.

Posledný mesiac zažívam také znovuzrodenie svojej osobnosti. Ako keď fénix vstane z popola a je ešte krajší ako jeho predošlá verzia. Nielen z finančného hľadiska, ale aj z profesionálneho, súkromného a vzťahového. Doteraz som si len veľmi ťažko pripúšťala svoje chyby vo všetkých oblastiach, no otvorili sa mi oči a vidím, čo všetko som robila zle. Poďme sa ale venovať mojej novej finančnej kultúre a čo všetko mi konečne doplo v tej mojej kučeravej hlave.

Každý, kto ma pozná dlhšiu dobu vie, že som skrblík. Resp. bola som. Vždy som šetrila, odkladala, investovala a odopierala som si statky, ktoré mi mohli spríjemniť život. Bola som striktná po finančnej stránke a odopierala som si veci, ktoré som nemala a chcela.

Nedávno som spoznala osobu, ktorá je z tohto hľadiska môj pravý opak. Napriek slušnému príjmu žila od výplaty do výplaty, taký bohémsky život, ktorý som ja, z môjho pohľadu, tak odcudzovala. Napriek tomu, že by sa ona chcela odo mňa naučiť robiť s peniazmi tak, ako to robím ja, ja som sa od nej naučila omnoho viac bez toho, aby som to chcela.

Už viem, že nie je dobré šetriť každý jeden cent a odopierať si radosti života. Na druhej strane viem, že nie je dobré minúť každé jedno euro a žiť tak od výplaty do výplaty. Chce to balans. Vyváženosť medzi týmito dvoma extrémami a žiť, ale s rozumom. A to je tá situácia, do ktorej spejem. To je tá finančná sloboda, ktorú chcem. A ktorú by ste mali chcieť aj vy.

Veď načo nám sú peniaze, keď z nich nič nemáme a načo nám sú všetky tie zážitky a pôžitky, keď na konci mesiaca len úpenlivo čakáme na tú čarovnú sms, že nám došla výplata?

No na nič.

Nie je dobré prestať žiť s vidinou, že teraz sa uskromním a v budúcnosti budem rozbíjať prachy, kde sa bude dať. No nie je dobré ani žiť s nožom na krku mesiac, čo mesiac a nemať žiadnu vidinu budúcnosti.

Diego s Palomou to mali ako na hojdačke. Boli spolu, neboli spolu… on mal inú, Paloma ho nechcela… potom zase boli spolu, zase neboli, až to nakoniec skončilo happyendom. No telenovela, čo vám poviem.

S našimi peniazmi je to v podstate rovnaké. Máme peniaze, nemáme peniaze, chceme peniaze, no oni nie a nie k nám prísť, potom keď ich máme, tak ich zase nechceme, lebo nám nepriniesli to šťastie, v ktoré sme dúfali.

Až nakoniec príde ten vytúžený happyend, kedy vedieme plnohodnotný život, no napriek tomu nežijeme z mesiaca na mesiac a máme tú pomyselnú finančnú rezervu do budúcna.

A dosiahneme balans.

Dosiahneme vytúženú finančnú slobodu.